Vajcová miešanka (5)

Vložené 10.04.2020

Vajcovú miešanku si pripravuje každý chovateľ podľa svojho receptu. V súčasnosti je možné si hotovú vajcovú miešanku pre jednotlivé druhy kanárikov kúpiť. Kúpená vajcová miešanka už obsahuje všetky dôležité prísady, ktoré kanáriky v čase chovu potrebujú a nie je potrebné ju upravovať. Výrobcovia ju vyrábajú zvlášť pre kanáriky so žltým i červeným faktorom. Každý chovateľ si musí uvedomiť, že vajcová miešanka spôsobuje v správaní FK mnoho reakcií, ktoré si máloktorý chovateľ uvedomuje. Sú to reakcie podmieňujúce stavbu hniezda, párenie, kŕmenie mláďat, spev, predčasné nové hniezdenie, vyhadzovanie mláďat z hniezda a ich ošklbávanie. Ak si uvedomíme čo všetko je potrebné, okrem natvrdo uvareného vajíčka do vajcovej miešanky pridať (piškóty, rôzne stopové prvky, minerály, vitamíny...), tak podávanie hotovej kúpenej miešanky nás vyjde lacnejšie ako podávanie nami pripravenej vajcovej miešanky. 

Niektorí chovatelia pri vlastnej výrobe miešanky používajú strúhanku, čo nie je správne. Strúhanka po určitom čase spôsobuje kvasenie a takáto vajcová miešanka narobí viac škody než úžitku, zvlášť vtedy, keď je pripravovaná ráno na celý deň. Mne sa dobre osvedčila vajcová miešanka pre červené kanáriky s medom, ktorú si pravidelne kupujem a ktorú počas chovu podávam už niekoľko rokov. Je pravda, že si ju ešte trochu upravím, ale len tak, že do nej pridávam naklíčenú repku alebo nastrúhanú mrkvu. Vyrába sa vajcová miešanka, ktorá sa môže podávať za sucha, ale aj taká, ktorú je možné navlhčiť. Ja  podávam suchú. Popri podávaní vajcovej miešanky nesmieme zabúdať ani na riadne kŕmenie vtáčím zobom a pridávať okrem naklíčeného zrna i zelené krmivo – podľa ročného obdobia.

     

 Čas na obrúčkovanie.                                                                    Mláďatá pred vyletením.

Asi na 7. deň, keď už samička prestáva čistiť hniezdo, resp. keď mláďatá púšťajú trus cez jeho okraj, mláďatá obrúčkujeme. Registračné čísla si zaznamenáme do plemennej knihy, ktorú by si každý poriadny chovateľ mal viesť. Vo veku asi 20 dní po vyliahnutí mláďat sa samička pripravuje na nové hniezdenie. Zodpovednosť za kŕmenie vtedy preberá samec, o mláďatá sa postará až do ich osamostatnenia. Po znesení štvrtého vajíčka samičkou mláďatá so samcom oddelíme do samostatnej klietky, aby ju pri hniezdení nerušili a zabránili tak aj znečisťovaniu vajíčok. Tento stav musíme riadne vystihnúť, aby sme tak zabránili nielen prípadnému znečisťovaniu vajíčok  mláďatami, ale aj ich prípadnému poškodeniu. Ak je vajíčko znečistené výkalmi a tieto neodstránime hrozí, že zárodok v ňom po čase odumrie v dôsledku vniknutia ničivých baktérií do zárodku.

Mláďatá osamostatňujeme vtedy, keď vidíme, že už majú tzv. rybací chvost, t.j. na 28. - 30. deň veku. Je pravda, že nie vždy sa nám podarí pri druhom hniezdení dosiahnuť také výsledky ako pri prvom, čo je logické. Musíme však urobiť všetko preto, aby sme zamedzili väčším stratám, pretože každé ďalšie hniezdenie je menej kvalitné než to predchádzajúce. Ďalej si musíme uvedomiť i skutočnosť, že čím viac odchovov v danom roku samička absolvuje, tým viac ju to vyčerpáva a preto sa môže stať, že už v nasledujúcej chovnej sezóne nebudeme môcť od nej očakávať nejaké významné odchovy. Preto odporúčam v danom roku nechať samičku zahniezdiť dvakrát, prípadne trikrát, ak sa jedno z predchádzajúcich hniezdení nevydarí. Ak toto dodržíme môžeme s takou samičkou počítať aj na štyri chovné sezóny. Mal som taký prípad, kde mi úspešne odchovávala samička vo veku päť rokov.

Odstav mláďat

Ani najlepší chovateľ sa z času na čas nevyhne poruchám vo svojom chove. Najväčší problém nastáva v okamihu, kedy samička po vyliahnutí mláďat nejaví záujem o ich kŕmenie.  Ak to samička urobí viackrát, treba ju z chovu vyradiť. Existujú však prípady, keď to samička urobí ojedinelo či výnimočne. Zákon schválnosti zapracuje práve pri takom páre, na odchove ktorého nám zvlášť záleží. Skôr než odhalíme príčinu, musíme konať, aby sme zabránili najhoršiemu, teda strate mláďat. Sú dve možnosti na záchranu takýchto mláďat. Každý rozumný chovateľ, poučený dlhoročnými skúsenosťami, chová viac párov a hniezdenie sa snaží prispôsobiť tak, aby sa mláďatá liahli viacerým párom naraz, teda v jeden deň. Dá sa to dosiahnuť tak, že niekoľkým párom podložíme vajíčka na sedenie naraz, nehľadiac pritom na to, či niektorému páru podložíme naraz 3, 4 alebo 5 vajíčok. Tým dosiahneme u týchto párov liahnutie naraz v jeden daň.  Ak zistíme, že jedna samička svoje mláďatá nekŕmi, vymeníme mláďatá s takou samičkou, ktorá má svoje už nakŕmené. Takže nakŕmené mláďatá podložíme samičke čo nekŕmi a nenakŕmené kŕmiacej samičke. Takéto výmeny robíme niekoľkokrát za sebou, než nekŕmiaca samička začne mláďatá kŕmiť. Je možné, že samička sa po určitej dobe začne venovať svojim povinnostiam.  Musíme mať pritom prehľad o tom, ktoré mláďatá komu patria. Ak samička ani po čase neprejaví záujem o kŕmenie, musíme mláďatá (ak ich chceme zachrániť) rozdeliť do hniezd k rovnako starým mláďatám alebo ich kŕmiť sami alebo sa zmieriť s tým, že nám uhynú, čo je ten najhorší prípad. Ak nám to samička spraví i pri ďalšom hniezdení, vyradíme ju z chovu.

Kŕmenie opustených mláďat si vyžaduje mať dostatočné vedomosti o technike prípravy potravy pre mláďatá rôzneho veku, veľa času a trpezlivosti. Môže si to dovoliť taký chovateľ, ktorý je nepretržite doma. Opustené mláďatá je potrebné kŕmiť každé dve hodiny čerstvou kašičkou, ktorá musí obsahovať všetky dôležité výživné a stavebné látky. Kašičku podávame kvapkadlom alebo injekčnou striekačkou priamo do pažeráka. Musí byť dostatočne tekutá a teplá. Chladná kašička spôsobuje hnačkové ochorenia a mláďatá po čase hynú. Stalo sa i mne, že som niekoľkokrát musel takýmto spôsobom zasahovať, aby som zachránil vyliahnuté mláďatá, a to nielen kanárikov, ale i  papagájov. Pokiaľ som mohol, tak som radšej volil možnosť podložiť opustené kanáriky iným samiciam, ktoré mali v tom čase rovnako staré mláďatá alebo aspoň približne staré. Stal sa mi i taký prípad, že po dvoch dňoch umelého prikrmovania sa nakoniec samička „chytila“ a svoje mláďatá vychovala až do osamostatnenia.

Mláďatá nechávame pri samičke podľa možnosti čo najdlhšie, pokiaľ jej nebránia v ďalšom hniezdení. Po 28 dňoch veku mláďatá prijímajú samostatne potravu, ktorú nie je potrebné zvlášť upravovať (drviť slnečnicu, konopné semeno a pod.). Mláďatá kŕmené samičkou čo najdlhšie sú silnejšie a životaschopnejšie. Odstaviť od samičky, ak si to okolnosti vyžadujú, ich však môžeme i po 23 dňoch veku, v tom čase už začínajú prijímať potravu samostatne (vajcovú miešanku, neskôr i vtáčí zob). Mláďatá odstavíme do preletovačky spoločne so samcom – otcom, ak samička zniesla aspoň 3 vajíčka. Tento spôsob sa mi veľmi osvedčil. Samec úspešne dokrmuje mláďatá, a to nielen svoje, ale i cudzie. Odstavené mláďatá natoľko dobiedzajú, že prinútia dospelého samca (alebo aj inú dospelú samicu), aby ich kŕmil. Dokonca som mal i takýto prípad, že vo voliére mláďa z prvého hniezda určitý čas dokrmovalo mláďatá z druhého hniezda.

V preletovačkách vytvárame mláďatám čo najvhodnejšie životné podmienky, nakoľko v nej budú žiť 4 až 6 mesiacov (ak nemáme voliéru). Je to najpodstatnejšie obdobie pre ich telesný vývin. Najideálnejšie podmienky im možno vytvoriť v priestrannej, aspoň 2 m vysokej voliére o ploche 1 x 1 m. Je pravda, že čím priestrannejšia voliéra, tým lepšie, lebo poskytuje FK dostatočný prelet čo spôsobuje, že ich postava sa stáva mohutnejšou, odolnejšou a v takýchto podmienkach i dobre preperia. Tu zároveň majú i ideálne podmienky pre rozvoj spevu, čo pri FK nie je až tak podstatné.

 
                                                                                         Priestranná voliéra.

Preletovačky postavíme na také miesto, kde je aj tieň aj dostatok slnečného svitu (v pomere 50:50), kde môžeme vetrať za každého počasia, kde je možnosť zatemnenia, ak si to situácia bude vyžadovať a hlavne kde nie je prievan. Kanáriky a vôbec vtáky, neznášajú prievan a stane sa, že v dôsledku prievanu uhynú. Čistý vzduch, svetlo a dostatočný pohyb majú priaznivý vplyv na látkovú premenu. Kanáriky potravu lepšie zužitkujú a majú menší sklon k tučnote. Preletovačka má byť dostatočne vysoká. Kanáriky zmohutnejú viac pri snahe letieť vysoko hore. Každé nové kanáriky vpúšťame do preletovačky medzi ostatné za večerného šera. Na druhý deň pozorujeme, ako sa k nim ostatné kanáriky správajú, aby sme v prípade  napádania nových obyvateľov voliéry agresívnym jedincom, mohli urobiť včasné opatrenia. Bidielka v preletovačke dávame od seba na väčšiu vzdialenosť do šírky aj do výšky, aby sme tak nútili kanárikov preletovať miesto preskakovania z bidla na  bidlo. Preletovačka má byť dostatočne veľká. Rozmer 50 x 80 x 100 cm (výška), sa počíta pre 10 až 15 FK. Pre chovateľa farebných kanárikov by mala platiť zásada oddeleného odchovu lipochrómových od melanínových FK, čím sa zamedzí vzájomnému ošklbávaniu peria.

Vo veku 10 týždňov začína mladý kanárik vymieňať všetko svoje perie mimo veľkých chvostových a krídelných pier. Na túto skutočnosť nesmú zabudnúť hlavne chovatelia kanárikov s červeným faktorom. V tom čase im musia podávať veľké množstvo potravy bohatej na karotény, aby dosiahli jednoliatu farbu rovnakej intenzity a sýtosti. Tu začíname už i s prifarbovaním, zvlášť tie kanáriky, ktoré sme si vytipovali na výstavné účely. Proces pŕchnutia trvá asi 10 týždňov, niekedy i viac, podľa poveternostných podmienok. Začína sa na prsiach, pokračuje na chrbte a končí na hlave, v okolí očí a zobáka nakoniec. Chovatelia sa v máji snažia svojim zverencom maximálne priblížiť podmienky vtákov žijúcich vo voľnej prírode. Tí chovatelia, ktorí bývajú v rodinných domoch a majú v záhrade voliéru, premiestňujú FK do nej. Iní chovatelia, bývajúci v bytovkách, premiestňujú svojich zverencov na balkón do väčších preletovačiek alebo si zhotovia menšiu voliéru priamo na balkóne. Jeden i druhý postup je správny, ale vyžaduje od chovateľa určité skúseností a predvídavosť.

V máji pokračujeme v začatej plemenitbe, aby sa koncom mesiaca ukončilo párenie (pre tých chovateľov, korí začali s hniezdením v mesiaci február - marec) a mláďatá sa doliahli (tretie hniezdo) v prvej polovici júna. Skúsení a dobrí chovatelia, ak sa im prvé hniezda vydarili, upúšťajú od tretieho hniezdenia, aby sa im samičky príliš nevysilili a mohli s nimi počítať i pre nasledujúcu sezónu. Ziskuchtiví chovatelia, u ktorých prevláda túžba po zisku pred chovateľským citom, nechávajú hniezdiť FK  štyri ba aj päťkrát. Musím sebakriticky priznať, že moje začiatky v chove ovplyvňovali práve podobní chovatelia. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som prišiel na to, že robím obrovskú chybu, pretože:

● Samičky sa tretím a štvrtým hniezdením veľmi vyčerpávajú a stáva sa, že neprežijú do nasledujúcej sezóny – hynú z vyčerpania.

● Sú málo odolné voči nepriazni počasia pri ich premiestnení do vonkajšej voliéry  – taktiež skôr či neskôr hynú.

● Pokiaľ prežijú do novej sezóny, sú s nimi pri ďalších odchovoch ďalšie problémy (nechuť k rodičovstvu). Zbytočne sa zamýšľame nad tým, v čom je príčina, keď v predchádzajúcej sezóne sme mali perfektné odchovy a teraz sa nám odchovy nedaria. Chyba je v tomto prípade v chovateľovi.

● Odchované mláďatá z posledných hniezd sú málo vyvinuté, slabé, málo odolné voči poveternostným vplyvom a zle pŕchnu. Nehodia sa na ďalší chov, o výstavných účeloch ani nehovoriac. Pri tvrdších poveternostných podmienkach zaznamenávame u nich vyššie straty.

Keď si to všetko zosumarizujeme a spočítame, vyplynie nasledujúci záver.  Ak chceme odchovávať viac kvalitných kanárikov, postačia dve úspešné hniezdenia s väčším počtom párov a náklady sú nižšie. Nie menší počet párov a viac hniezdení. Bohužiaľ, v súčasných podmienkach, kedy našou spoločnosťou lomcuje trhový mechanizmus, mnohí chovatelia uprednostňujú práve kvantitu pred kvalitou.

Ako som už na inom mieste spomenul, v máji premiestňujeme odchované kanáriky do väčších zariadení. Ja dávam do veľkých priestranných voliér. Vybudovať takú voliéru možno len pri rodinnom dome so záhradou. Voliéry sú v podstate veľké preletovačky. Pri ich stavbe musíme vychádzať z niekoľkých aspektov. Poznáme dva druhy voliér. Vnútornú – izbovú a vonkajšiu – záhradnú. Ideálna je záhradná voliéra. Jej veľkosť podmieňuje priestor, ktorým disponuje chovateľ pri jej výstavbe i počet kanárikov, ktoré v nej chce umiestniť. Záhradná voliéra má mať časť krytú, kde sa kanáriky môžu skryť pred nepriazňou počasia i v noci a časť vonkajšiu s dobrým preletom. Otvor s výletom by mal byť situovaný smerom na juh, od severu chránený murovanou krytou časťou. Osvedčila sa mi voliéra takého typu, kde je  priestor pre výlet do 2/3 zastrešený po celej šírke voliéry. V zastrešenej časti sa FK zdržiavajú pri priamom slnečnom svite v letnom období. Minimálna dĺžka voliéry má byť 2 m, šírka 1 m, výška 2 m. Takáto voliéra je ideálna pre  20 až 30 kanárikov. Bidlá majú byť od seba čo najviac vzdialené, aby kanáriky mali dlhý a vysoký prelet. Do vnútornej časti umiestnime viac bidiel stupňovito nad sebou, aby sa pri nocovaní FK netlačili a nešpinili na seba. Zamedzíme tak i vzájomnému  ošklbávaniu sa.  Pre väčší počet kanárikov budujeme väčšie voliéry o rozmeroch 3 x 4 m, alebo 4 x 5 m – podľa priestorových možností.  Výška má byť 2 m, kvôli ľahkej manipulácii pri odchytoch. Vo voliére má byť dostatok piesku, štrku a zelene vrátane kríkov či stromov.  Naši zverenci ich za chovnú sezónu zničia konzumáciou a ozobávaním. Všetko to však zase obnovíme  v jeseni po premiestnení kanárikov na zimovanie a na jar. Konštrukcia voliéry má byť kovová, potiahnutá hustým pletivom a dostatočnej hrúbky, aby sme zabránili vniknutiu škodcov dovnútra (hlavne mačky a potkany). Na rozdiel od niektorých autorov, ktorí odporúčajú výstavbu voliér i na povale, ja mám na to iný názor. Na povale je v zimnom období veľká zima a v lete veľká horúčava, zvlášť na povale pokrytej plechom. Pri výstavbe voliér v bytovke na balkóne, resp. veľkých preletovačiek, dbáme na to, aby tieto neboli v prievane. Prievan vtákom škodí a ohrozuje ich život. Pripravme preto našim zverencom včas dokonalý život v prírode, aj keď v obmedzenom priestore, odvďačia sa nám za to.

VÝŽIVA A KŔMENIE

V júni končí hniezdenie, ak kanáriky hniezdili viac ako dvakrát. Samičky kŕmia posledné mláďatá a chovateľ kontroluje tie skôr vyliahnuté, ktoré sú už umiestnené vo voliérach, resp. vo väčších preletovačkách. Svoju pozornosť zameriava na celkový zdravotný stav mláďat, kondíciu, začínajúce pŕchnutie peria, kontrolu trusu a správanie samcov. Keď je niektorý príliš agresívny a neustále prenasleduje iných, treba ho oddeliť a zabrániť tak prípadným stratám. O takýchto samcoch je známe, že prenasledujú druhých dovtedy, kým neuhynú od smädu, hladu, prípadne od vyčerpania.

Mláďatá vyliahnuté v mesiaci jún nebudeme môcť využívať na výstavné účely, nakoľko do výstav dôkladne nepreperia a do chovu ich budeme môcť zaradiť najskôr v mesiaci apríl. Chovatelia spevavých kanárikov s týmito vtáčikmi do súťaží v speve počítajú. Súťaž v speve kanárikov prebieha neskôr (december, január), ako výstavy pre ostatných kanárikov. Kŕmením sme sa už čiastočne zaoberali v niektorom z predchádzajúcich kapitol. Teraz sa zameriame na kŕmenie a výživu počas jednotlivých fyziologických období, uvediem aj niektoré recepty krmív.

Chov farebných kanárikov možno rozdeliť do 4 fyziologických období:

● obdobie fyziologického pokoja,

● obdobie prípravy na hniezdenie,

● obdobie hniezdenia,

● obdobie odstavenia mláďat,

● obdobie pŕchnutia.

V špecializovaných predajniach alebo na burzách je možnosť zakúpenia akéhokoľvek druhu krmív pre rôzne vtáctvo, kanáriky z toho nevynímajúc. Na tomto mieste je však potrebné povedať, že takto dovezené zahraničné krmivo je dosť drahé, čo pri väčšom množstve chovaných kanárikov je  na peňaženke cítiť. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že je veľmi kvalitné a preto bude na chovateľovi, ako sa v danom prípade rozhodne, či dá prednosť kvalitnej potrave pred nekvalitnou. Chovatelia, ktorí si nemôžu dovoliť pre svojich zverencov kúpiť krmivo z dovozu, volia formu kúpy jednotlivých druhov zrnín samostatne a z nich si potom pripravujú miešanku.

Zásady správnej výživy

Správna výživa kanárikov je základ ich  zdravia a vývinu. Potravou sa dodávajú organizmu stavebné látky a rôzne živiny, ktoré sú zdrojom energie a telesného tepla, pohybu, ako i všetkých životných dejov. V prírode si vtáky vyhľadávajú potravu inštinktívne, ktorá obsahuje také množstvo živín, aké potrebujú pre svoj život – rast a reprodukciu. V starostlivosti chovateľa je to iné. O všetky potrebné dôležité látky pre kanáriky sa musí postarať chovateľ. Ten ale musí poznať vhodnosť jednotlivých druhov krmív a správne ich aplikovať počas jednotlivých fyziologických období, teda počas celoročného biologického cyklu vtákov.

                              Vtáčí zob pre kanáriky (vľavo s väčším obsahom repky,  vpravo s väčším obsahom lesknice.

Základnou požiadavkou zdravého vývinu organizmu je dostatok stavebných látok, a to najmä bielkovín. Bielkoviny  (proteíny) – podmieňujú všetky životné procesy, sú rozhodujúce pre výstavbu živej hmoty a udržanie jednotlivých jej funkcií. Patria medzi najvýznamnejšie dusíkaté zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v krmivách. V tele sa neukladajú do zásoby, preto sa musia organizmu dodávať. Bielkoviny sa zúčastňujú na všetkých chemických procesoch v bunkách. Ich základnými stavebnými zložkami sú aminokyseliny. Tieto  sa nachádzajú najmä v krmivách živočíšneho pôvodu, ktorými sú vajcia, mlieko, mäso. Bielkoviny zabezpečujú rast svalových a iných tkanív, obnovu opotrebovaných tkanív, tvorbu vajec, plodu a peria.

Tuky (lipidy) – majú vysoký obsah energie, ktorá je potrebná pre pohyb a telesnú teplotu, ako i pre látkovú premenu. Ich nadbytok kanárikom škodí. Výsledkom je obezita, metabolické poruchy, sterilita a pod. Vitamíny A, E, D sú rozpustné v tukoch.

Cukry (sacharidy) – pre živý organizmus znamenajú koncentrovanú formu energie a sú nevyhnutnou súčasťou mnohých bielkovín, nukleových kyselín, enzýmov a podporných štruktúr. Sú hlavnými zložkami potravy pre svoj vysoký obsah energie.

Pre dobré trávenie a lepší pohyb potravy v črevách je potrebná aj buničina.

Minerálne látky – tieto musí potrava takisto obsahovať. Sú nevyhnutné pre výstavbu organizmu, rozklad látok v organizme a na vytváranie odolnosti voči infekciám. Z organizmu sa stále vylučujú a doplňujú sa krmivom a vodou. Bez nich by kanáriky živorili a uhynuli. Sú to predovšetkým vápnik, fosfor, horčík, draslík, sodík, chlór, kobalt, kremík,  jód, fosfor, meď, zinok, mangán, kobalt a selén.

Vápnik (Ca) – spolu s fosforom sa zúčastňuje na stavbe kostného tkaniva. Ovplyvňuje dráždivosť svalov i prenos nervových vzruchov, do organizmu ho môžeme dodať kalciovými preparátmi, sterilizovanými vajcovými škrupinami, sépiovou kosťou, prípadne prostredníctvom vápenného gritu.

Fosfor (P) –je významnou stavebnou zložkou dôležitých bielkovinových zlúčenín. Má nezastupiteľnú úlohu pri metabolických procesoch v živočíšnom organizme. Okrem účasti na tvorbe kostného tkaniva je i súčasťou  aj nervového tkaniva, svalstva a telových tekutín. Pri nedostatku fosforu vznikajú poruchy rastu a znižuje sa reprodukčná schopnosť vtákov.

Horčík (Mg) – je nevyhnutný pre mláďatá, lebo je potrebný na stavbu kostí a chrupaviek. Pri jeho nedostatku sa odvápňuje kostné tkanivo, vypadáva perie, vznikajú kŕče a uhynutie. Najviac horčíka sa nachádza v zelenom krmive.

Draslík (K) – sa spolu so sodíkom zúčastňuje na vyvolaní a prenose nervových podráždení a zabezpečuje rovnováhu vnútorného prostredia organizmu.  Najviac draslíka je v zelenine a v mlieku.

Sodík (Na) –  chráni organizmus pred nadmernými stratami vody, reguluje osmotický a krvný tlak. Pri nedostatku sodíka, ktorého hlavným zdrojom je kuchynská soľ, si vtáky vzájomne vyšklbávajú perie. Nadmerné množstvo sodíka môže  vyvolať poruchy funkcie obličiek a otravy.

Chlór (Cl) – sa nachádza v koži, svaloch, pečeni i v žalúdočne  šťave vo forme kyseliny chlorovodíkovej (HCl). Jeho hlavným zdrojom je kuchynská soľ (NaCI). Nedostatok chlóru znižuje tvorbu žalúdočnej šťavy a červených krviniek.

Jód (J) – je  súčasťou hormónov štítnej žľazy. Ovplyvňuje látkový metabolizmus, vplýva na kvalitu operenia a priaznivo pôsobí na proces pŕchnutia. Jeho nedostatok spôsobuje spomalenie rastu, utlmuje tvorbu kostí a brzdí vývin pohlavných žliaz. V dostatočnom množstve sa jód nachádza v pitnej vode, v jodidovanej kuchynské] soli a v rybacom tuku.

Meď (Cu) –  sa nachádza v červených krvinkách, v krvnej plazme a v pečeni. Má význam pri tvorbe krvi, ale i pri raste a reprodukčných cykloch. Jej nedostatok je sprevádzaný zvýšenou dráždivosťou, nervovými poruchami až kŕčmi. Meď môžeme kanárikom dodávať vo vajcovom žĺtku.

Zinok (Zn) – je súčasťou hormónu inzulínu, zvyšuje aktivitu enzýmových komplexov. Nedostatok zinku vyvoláva spomalenie celkového rastu, poruchy v stavbe kostí, degeneráciu pohlavných orgánov a zapríčiňuje slabé a nepravidelné operenie vtákov.

Kobalt (Co) – je súčasťou vitamínu B₁₂. Ovplyvňuje rast a látkový metabolizmus.

Selén (Se) – je dôležitý stopový prvok zúčastňujúci sa na preprave vitamínov skupiny E.

Mangán (MN) – vplýva predovšetkým na embryonálny a pohlavný vývin vtákov, ovplyvňuje vývin normálnej štruktúry kostného tkaniva.

Vitamíny sú látky nevyhnutné pre organizmus zvierat, zúčastňujú sa na premene látok a energie ako biokatalyzátory. Do organizmu sa dostávajú v hotovej forme alebo ako provitamíny. Pri ich nedostatku, ale i nadbytku vznikajú poruchy so špecifickými symptómami (avitaminózy a hypovitaminózy).

Kanáriky potrebujú stále čerstvú pitnú vodu. Chlórovaná voda z našich vodovodov nie je pre kanáriky najvhodnejšia aj keď ju prevaríme. Najvhodnejšie sú tvrdé studničné a pramenité vody, v ktorých sú užitočné minerálne látky v rozpustenej forme. Len nezodpovední chovatelia nechávajú kanárikom cez celý deň kúpeľničky v klietkach, čím im umožňujú pitie vody zamorenej výkalmi, perím a prachom, ktorá potom zapríčiňuje rozličné tráviace choroby kanárikov. Voda je prostredie, v ktorom prebiehajú všetky biochemické procesy látkovej premeny. Bez vody vydrží organizmus oveľa kratšie ako bez krmiva. Spotreba vody úmerne stúpa s teplom a slnkom.

Keď kanárik rastie a keď pŕchne, teda keď potrebuje látky na tvorbu peria a vajec, zužitkuje viac bielkovín a menej cukrov a tukov. Preto im len repka s pomerom bielkovín 1:23 nestačí. Pre dospelé kanáriky mimo. chovného obdobia je postačujúca. Kanáriky v čase chovného obdobia a mláďatá v období rastu vždy potrebujú doplnky, ako sú vajcia, tvaroh, sója a pod. V krmive musia byť zastúpené všetky potrebné živiny v správnom. pomere podľa fyziologického zaťaženia organizmu. Ako sme už uviedli, základnými živinami pre kanáriky sú bielkoviny, tuky, cukry, minerálne látky a voda. Správne zloženie krmív a ich správne dávkovanie zaručujú zdravé a životaschopné potomstvo a úspech v chove.

Základnou potravou pre kanáriky sú semená, ktoré tvoria väčšiu časť kŕmnej dávky. Chuť kanárikov na určitú potravu je podmienená inštinktom a návykom. Napríklad, ak sme kanáriky kŕmili iba semenami, nebudú prijímať živočíšnu potravu (múčne červy, mravčie kukly a pod.), kým si na ňu nezvyknú. Kanárik je prispôsobivý vtáčik a keď je  zdravý, môžeme  mu  po  patričnej  úprave  podať každú potravu vhodnú pre vtáky.

Vyskúšané a osvedčené krmivá, ako aj spôsob kŕmenia' nemáme bez dôvodu meniť, pretože každá zmena pri kŕmení rušivo pôsobí na zdravotný stav zvieraťa a na vývoj jeho spevu. Pri preberaní kanárikov od pôvodného majiteľa sa treba informovať, čím a ako sa kanáriky kŕmili, aby náhly prechod v kŕmení kanárikom neuškodil, Kanáriky treba kŕmiť a napájať každý deň pravidelne. Vodu predkladáme denne alebo aj viackrát za deň, pričom jej teplota má byť asi 15 °C. Zelené šťavnaté krmivo podávame ako doplňujúce radšej častejšie a v malých dávkach. Minerálne látky musia mať kanáriky stále k dispozícii v osobitných nádobách.

Štandardná zmes pre kanáriky, ktorú podávame počas všetkých období s určitými obmenami a doplňujúcim krmivom má obsahovať  30 % letnej repky, 30 % lesknice, 18 % lúpaného ovsa, 5 % prosa, 5 % ľanu, 5 % konopného semena, 5 % slnečnice, 2 % maku.K tejto receptúre sa prikláňajú aj iní starší chovatelia s tým, že odporúčajú nahradiť 20 % letnej repky nigerom. Ja mám na toto zloženie trochu iný názor a ak nepoužívam zakúpenú štandardnú miešanku pre kanáriky z dovozu, tak zásadne používam miešanku bez prosa, pri zachovaní rovnakého pomeru letnej repky k lesknici 1:1, vylúčim slnečnicu a namiesto maku pridávam niger.   Takže zloženie je potom nasledovné: 35 % letnej repky, 35 % lesknice, 15 % lúpaného ovsa, 5 % ľanu, 8 % konopného semena, 2 % nigeru.

Výživa v období fyziologického pokoja. V tomto období, keď sú energetické výdaje organizmu vyššie, zabezpečujeme pre kanáriky látky s vyšším obsahom cukrov, tukov a vitamínov. Kanárikom predkladáme dostatočné množstvá ovocia, zeleniny a zeleného krmiva. Pri nižších teplotách im nepodávame vajcovú zmes, pretože je nielen ťažko stráviteľná, ale je to krmivo so zvýšeným obsahom bielkovín, ktoré vyvoláva zbytočnú znášku vajec. Počas zimného obdobia kŕmime vtáky štandardnou kŕmnou zmesou  rozličných semien. Samičky chované v chladnejšom prostredí dostávajú krmivo bohaté na tuky a cukry. Patrí sem najmä repka olejná, ľanové a konopné semená, slnečnica, niger. Je možné v tomto období podávať i slaninu. Zvyšok semien tvorí lesknica, proso, lúpaný ovos. Ovocie, mrkvu a naklíčené semená skrmujeme pre vysoký obsah vitamínov a ľahkú stráviteľnosť. Samčeky chované v teplom chovnom zariadení kŕmime štandardnou zmesou, ktorú je možné bežne dostať u predajcov. Slnečnicu podávam v lete v mliečnej zrelosti, teda počas pŕchnutia.

Postavovým kanárikom je potrebné dávať viac konopného semena a slnečnice.

V čase prípravy na hniezdenie zohráva konopné semeno miesto slnečnice dôležitú úlohu pri párení.Niger nie je tiež zanedbateľnou zložkou v potrave, spolu s konopným semenom vyvolávajú u kanárikov pohlavnú aktivitu. Kanárikom začneme pravidelne podávať vajcovú zmes, potravu bohatú na bielkoviny, zelené a naklíčené krmivo a začneme im predlžovať denný svit minimálne na 16 – 18 hodín denne.

Počas hniezdenia vajcovú zmes z potravy vylúčime. Začneme ju pridávať, spolu so zeleným krmivom, 3 dni pred liahnutím sa mláďat z vajíčok, nie však skôr, aby sme nevyprovokovali samice k novej znáške. Miešanku, ktorú som uviedol ako vlastný recept, podávam so spomínanými úpravami pre jednotlivé obdobia nepretržite, ak nepoužívam miešanku z dovozu, ktorá je obohatená stopovými prvkami, väčšinou vo forme granúl. Zároveň, počas odchovu, spolu s miešankou podávam vajcovú zmes, ktorú si s dostatočným predstihom zakúpim u predajcov. Do tejto vajcovej zmesi ešte pridávam naklíčenú repku a mrkvu, podľa veku mláďat v hniezde. Väčšina autorov, ktorí predkladajú svoj recept prípravy vajcovej zmesi, opisujú jej prípravu so strúhankou. Toto ja neodporúčam z dôvodov, ktoré som už uviedol na inom mieste – strúhanka po určitom čase zapríčiňuje kvasenie.

V období odstavenia mláďat  podávam ešte nejaký čas vajcovú zmes. Spolu s ňou i štandardnú miešanku, pričom konopné semeno je potrebné zo začiatku drviť, pokiaľ sa to odstavené mláďatá nenaučia sami. W. Wiener (1981) odporúča tzv. suchý substrát WIWA,ktorý sa môže podávať do vajcovej zmesi. Vhodný je na celoročné použitie, nakoľko neplesnivie. Pozostáva zo 40 % karlovarského sucháru, 9 % repky, 5 % kukurice, 10 % ovsených vločiek, 4 % sušenej žihľavy, 5 % gamarusu, 2 % Roboran H, 2 % Konvit, 2 % sójovej múčky, 5 % glukózy, 10 % medu, 5 % sušeného mlieka, 1 % drevného uhlia.Všetko je rozomleté, repka je zbavená pliev fúkaním.

V období pŕchnutia sa z organizmu odčerpáva veľké množstvo bielkovín, tukov a cukrov na  tvorbu nového peria. Tieto látky treba dodať v potrave zvýšením ich obsahu. Vtáky potrebujú dostatok zeleného krmiva, ovocia a mrkvy, prípadne i kukly lúčnych mravcov. V tomto období  je potrebné zvýšiť dávku ľanového semena na úkor lúpaného ovsa a lesknice.    Zvláštnu pozornosť pri pŕchnutí si vyžadujú kanáriky s červeným faktorom. Potrava bohatá na karotenoidy nesmie chýbať, aby sa dosiahla jednoliata sýta farba. Pre výstavné účely je potrebné tieto kanáriky prifarbovať chemickými preparátmi na báze karotenoidov alebo canthaxantínu, canthaxu, prípadne inými karotenovými koncentrátmi, ktoré je možné si obstarať v špecializovaných predajniach. V minulosti sa takto vyfarbený FK na výstave postihoval. V súčasnosti sa posudzuje bez postihu.

Vo všetkých obdobiach predkladáme FK piesok, minerálne látky a sépiovú kosť.Miesto piesku môžeme podávať grit, ktorý sa dá zakúpiť kdekoľvek na burze. Pri pŕchnutí môžeme podávať aj iné živočíšne krmivá. Nesmieme však zabúdať ani na kúpeľ, ktorý na kanárikov pôsobí blahodarne. Dôležitý je aj pri hniezdení samíc, ktoré takýmto spôsobom navlhčujú vajíčka a liahnutie je bez komplikácií.

(POKRAČOVANIE)